V muzikoterapii sa dá urobiť veľa aj s málom, niekedy s jediným hudobným nástrojom
Miestnosť v K centre na bratislavských Kramároch určená na muzikoterapiu pôsobí trochu ako hudobné štúdio. Pri stene sú dva veľké gongy, na zemi sú rozložené himalájske misky, ktoré rozozvučíte jemným úderom paličkou, nájdete tu perkusie, metalofóny, rôzne zvončeky, strunové nástroje i nástroj so zaujímavým menom kalimba. „Pri práci často používame okrem klasických nástrojov aj nástroje z východných kultúr. Majú iné ladenie a iné frekvencie,“ hovorí Zuzana Rajčániová o zaujímavej zbierke hudobných inštrumentov. Zuzanu Rajčániovú a jej kolegyne vyhľadávajú najmä rodičia detí so špeciálnymi potrebami, veľa z nich sú deti so zriedkavými diagnózami. Dokážu však pomôcť i dospelým, ktorí trpia napríklad dôsledkami nadmerného stresu.
Aj deti s oslabenými zmyslami vnímajú hudbu celým telom.
„Využívame to, že deti môžu hudbu vďaka vibráciám nielen počuť, ale aj cítiť. Najmä ťažko postihnuté deti, ktoré majú často oslabený niektorý zo zmyslov, môžu pri muzikoterapii vnímať hudbu celým telom. Veľakrát sa stane, že deti, ktoré napríklad nepočujú, si líhajú na nástroj, aby vibrácie cítili. Pracujeme aj s deťmi s kochleárnym implantátom, pre ktoré býva spočiatku kombinácia zvuku a vibrácie príliš silným vnemom. Postupne sa však novým podnetom prispôsobia a tolerujú počúvanie spolu s vibráciami,“ hovorí terapeutka.Miska v detskej rukeV miestnosti panuje počas hudobných relaxácií prítmie, uprostred je k dispozícii veľký vankúš, na ktorom sa dá ležať, opierka na nohy i malé vankúše. „V prítmí sa vylučuje hormón melatonín, rovnako ako počas spánku a v tomto stave telo mobilizuje svoje rezervy, aktivizuje imunitný systém a prebieha hĺbková bunková regenerácia,“ vysvetľuje Zuzana Rajčániová. „Muzikoterapiu kombinujeme napríklad s bazálnou stimuláciou. Dieťa musíme vedieť napolohovať, pretože ak sa počas terapie necíti komfortne, jeho pozornosť je rozptýlená. Máme aj deti s poruchami autistického spektra, osvedčujú sa u nich prvky senzomotorickej terapie, ktorú dokáže hudba vhodne doplniť. Hudba je rámcom, ktorý zastrešuje všetky ostatné prístupy a zároveň vytvára atmosféru pohody, dôvery a bezpečia, čo je nevyhnutné na proces učenia. Celá komunikácia s dieťaťom je potom jednoduchšia a prebieha v uvoľnenej, priateľskej atmosfére. Na druhej strane, hudba je silný motivačný faktor, dokáže deti aktivizovať a motivuje ich k činnosti,“ upozorňuje terapeutka. „Je úžasné vidieť, ako deti, ktoré majú napríklad v dôsledku poškodenia centrálneho nervového systému oslabenú jednu stranu tela, siahajú po nástroji aj postihnutou končatinou. Často využívame vibroakustickú terapiu, teda prikladáme nástroje na telo. Ak dáte do spastickej rúčky napríklad misku a rozozvučíte ju, napätie sa postupne uvoľní,“ hovorí Zuzana Rajčániová.
Deti sa na terapie tešia a dávajú to najavo.
Veľmi zaujímavý nástroj, ktorý v K centre používajú, je aj rezonančná kolíska. Vyzerá ako korýtko, ktoré má z vonkajších strán natiahnuté struny. Keď sa dieťa do nej uloží, terapeuti začnú na strunách vyludzovať tóny. Dieťa sa súčasne jemne hojdá, počúva tóny a cíti vibrácie naozaj celým telom. Kto by si myslel, že muzikoterapia je len obyčajné hranie na hudobných nástrojoch, veľmi by sa mýlil. Je to spôsob terapeutickej práce a je súčasťou vysokoškolského štúdia napríklad v rámci liečebnej či špeciálnej pedagogiky. „Terapeut musí vedieť, čo a prečo robí, musí poznať diagnózu a z nej vyplývajúce možné obmedzenia a musí byť schopný pohotovo reagovať na momentálne naladenie dieťaťa. Jednotlivé frekvencie a vibrácie môžu počas terapie spustiť najrôznejšie telesné i duševné procesy a je nevyhnutné správne ich ošetriť,“ hovorí Zuzana Rajčániová. „Muzikoterapia je aj skvelým prostriedkom na tlmenie bolesti, pretože pri vnímaní hudby telo produkuje endogénne opiáty, ktoré pomáhajú bolesť zvládať. Vo svete sa muzikoterapia dokonca používa namiesto premedikácie pri jednoduchších operačných zákrokoch. Skvelo pôsobí aj pri zotavovaní po fyzických i psychických traumách a veľké využitie má aj pri ľuďoch v bdelej kóme,“ rozpráva.
Toto je len časť hudobných inštrumentov používaných pri terapii.
K centrum, ktoré funguje už deväť rokov, malo pôvodne slúžiť ako voľnočasové centrum. „Na začiatku som si vôbec nevedela predstaviť, že by sme hudbu a zvuk používali v intervenčnej práci ako hlavný terapeutický nástroj. V tom čase som však absolvovala kurz bazálnej stimulácie, ktorý výrazne zmenil moje ďalšie smerovanie a súčasne som stále navštevovala detskú onkológiu. Jedno mladé dievča mi z vďaky darovalo gitaru. Priniesla som ju do centra a začali sme ju používať. S tou darovanou gitarou, s týmto jediným nástrojom, sme dokázali u detí zvládnuť ťažkosti, s ktorými sme si predtým nevedeli rady. Absolvovali sme prvé kurzy muzikoterapie a v každodennej práci sme zistili, aké úžasné veci sa dajú robiť s najjednoduchšími a zároveň najúčinnejšími nástrojmi, ktoré má človek vždy so sebou, a to sú vlastné telo, vlastné ruky a hlas,“ hovorí Zuzana Rajčániová. Hoci v K centre majú všetci pedagogické alebo psychologické vzdelanie, k tomu, aby dokázali vo svojej práci účinne využívať hudbu, viedla dlhá cesta. „Boli to roky hľadania informácií a súvislostí, zážitkovej práce, konfrontácie samých so sebou. Museli sme sa intenzívne vzdelávať. Spočiatku sme len pozorovali, čo sa pri pôsobení hudby deje, ale mnohému sme nerozumeli. Až neskôr, v každodennej praxi s pribúdajúcimi poznatkami, sme postupne zisťovali, ako táto terapia funguje na fyzickej, emocionálnej i psychickej úrovni a aké má ukotvenie v medicíne. Potom nám veci začali dávať zmysel a mohli sme pracovať oveľa cielenejšie.“
Mnoho detí, ktoré potrebujú muzikoterapiu, má zriedkavé diagnózy.
„Vo svete je muzikoterapia etablovaná ako podporná, doplňujúca terapia vo viacerých medicínskych odboroch. Využíva sa v nemocniciach, v psychiatrických liečebniach, v detských stacionároch i v hospicoch pri paliatívnej starostlivosti. Len u nás sa o nej vie pomerne málo. Niektorí ľudia si hudobné nástroje, ktoré pri práci využívame, dokonca spájajú so šamanizmom či s rôznymi náboženstvami. Vôbec to tak nie je. Hudba je univerzálna, prirodzená, je v nás. Nie je to žiadna mágia, ale jedno kúzlo vám ukážem,“ usmieva sa Zuzana Rajčániová a napúšťa do himalájskej misky vodu. Keď misku rozozvučí, voda začne vplyvom zvukových vĺn prudko bublinkovať a prskať. „Fyzika,“ konštatuje terapeutka. Pre rodiny, ktoré vyhľadávajú pomoc muzikoterapeutiek, je však ich práca skutočným zázrakom. „Minule mi mamička jedného chlapčeka s ťažkým postihnutím povedala, že hoci jej synček nerozpráva, vie, keď má k nám prísť a dáva najavo, že sa teší. A po odchode je vždy oveľa pokojnejší a uvoľnenejší. Aj keď sme na jar museli robiť muzikoterapiu pre koronavírus len cez počítač, deti doma reagovali veľmi dobre. Hoci to nebolo presne to, na čo boli zvyknuté, poznali nástroje, pesničky a aj vďaka muzikoterapii sa v nezvyčajnej situácii cítili istejšie,“ hovorí Zuzana Rajčániová. Keď nás spolu s kolegyňou sprevádza hudobnou relaxáciou, doliehajú k nám nádherné harmonické tóny a vibrácie, ktoré prichádzajú z rôznych strán a preskupujú sa ako príjemný príliv. Muzikoterapia deťom pomáha regenerovať a zlepšuje ich vnímanie a komunikáciu. A na tejto ceste ich sprevádza nádherná hudba.
MARCELA FUKNOVÁ FOTO: MIROSLAV MIKLAS, ARCHÍV Z. R.
© Copyright 2019 kcentrum.sk