Liečivá hudba

ZUZANA RAJČÁNIOVÁ začínala ako špeciálna pedagogička na detskej onkológii. Jedna mladá pacientka jej z vďaky darovala gitaru. Dnes spolu s kolegyňami pomáhajú hudbou s využitím nástrojov z celého sveta deťom i dospelým.

V muzikoterapii sa dá urobiť veľa aj s málom, niekedy s jediným hudobným nástrojom

Miestnosť v K centre na bratislavských Kramá­roch určená na mu­zikoterapiu pôsobí trochu ako hudobné štúdio. Pri stene sú dva veľké gongy, na zemi sú rozložené himalájske misky, ktoré rozozvu­číte jemným úderom paličkou, nájdete tu perkusie, metalofóny, rôzne zvončeky, strunové nástroje i nástroj so zaujímavým menom kalimba. „Pri práci často používa­me okrem klasických nástrojov aj nástroje z východných kultúr. Ma­jú iné ladenie a iné frekvencie,“ hovorí Zuzana Rajčániová o zaují­mavej zbierke hudobných inštru­mentov. Zuzanu Rajčániovú a jej kolegyne vyhľadávajú najmä rodi­čia detí so špeciálnymi potrebami, veľa z nich sú deti so zriedkavými diagnózami. Dokážu však pomôcť i dospelým, ktorí trpia napríklad dôsledkami nadmerného stresu.

Aj deti s oslabenými zmyslami vnímajú hudbu celým telom.

„Využívame to, že deti môžu hud­bu vďaka vibráciám nielen počuť, ale aj cítiť. Najmä ťažko postihnu­té deti, ktoré majú často oslabený niektorý zo zmyslov, môžu pri muzikoterapii vnímať hudbu ce­lým telom. Veľakrát sa stane, že deti, ktoré napríklad nepočujú, si líhajú na nástroj, aby vibrácie cíti­li. Pracujeme aj s deťmi s kochle­árnym implantátom, pre ktoré býva spočiatku kombinácia zvuku a vibrácie príliš silným vnemom. Postupne sa však novým podne­tom prispôsobia a tolerujú počú­vanie spolu s vibráciami,“ hovorí terapeutka.Miska v detskej rukeV miestnosti panuje počas hudob­ných relaxácií prítmie, uprostred je k dispozícii veľký vankúš, na ktorom sa dá ležať, opierka na nohy i malé vankúše. „V prítmí sa vylučuje hormón melatonín, rov­nako ako počas spánku a v tomto stave telo mobilizuje svoje rezervy, aktivizuje imunitný systém a pre­bieha hĺbková bunková regenerá­cia,“ vysvetľuje Zuzana Rajčánio­vá. „Muzikoterapiu kombinujeme napríklad s bazálnou stimuláciou. Dieťa musíme vedieť napoloho­vať, pretože ak sa počas terapie necíti komfortne, jeho pozornosť je rozptýlená. Máme aj deti s po­ruchami autistického spektra, osvedčujú sa u nich prvky senzo­motorickej terapie, ktorú dokáže hudba vhodne doplniť. Hudba je rámcom, ktorý zastrešuje všetky ostatné prístupy a zároveň vy­tvára atmosféru pohody, dôvery a bezpečia, čo je nevyhnutné na proces učenia. Celá komunikácia s dieťaťom je potom jednoduchšia a prebieha v uvoľnenej, priateľ­skej atmosfére. Na druhej strane, hudba je silný motivačný faktor, dokáže deti aktivizovať a moti­vuje ich k činnosti,“ upozorňuje terapeutka. „Je úžasné vidieť, ako deti, ktoré majú napríklad v dô­sledku poškodenia centrálneho nervového systému oslabenú jed­nu stranu tela, siahajú po nástroji aj postihnutou končatinou. Často využívame vibroakustickú tera­piu, teda prikladáme nástroje na telo. Ak dáte do spastickej rúčky napríklad misku a rozozvučíte ju, napätie sa postupne uvoľní,“ hovo­rí Zuzana Rajčániová.

Deti sa na terapie tešia a dávajú to najavo.

V rezonančnej kolíske

Veľmi zaujímavý nástroj, ktorý v K centre používajú, je aj rezo­nančná kolíska. Vyzerá ako korýt­ko, ktoré má z vonkajších strán natiahnuté struny. Keď sa dieťa do nej uloží, terapeuti začnú na strunách vyludzovať tóny. Dieťa sa súčasne jemne hojdá, počúva tóny a cíti vibrácie naozaj celým telom. Kto by si myslel, že muzikoterapia je len obyčajné hranie na hudob­ných nástrojoch, veľmi by sa mý­lil. Je to spôsob terapeutickej práce a je súčasťou vysokoškolského štú­dia napríklad v rámci liečebnej či špeciálnej pedagogiky. „Terapeut musí vedieť, čo a prečo robí, musí poznať diagnózu a z nej vyplýva­júce možné obmedzenia a musí byť schopný pohotovo reagovať na momentálne naladenie dieťaťa. Jednotlivé frekvencie a vibrácie môžu počas terapie spustiť naj­rôznejšie telesné i duševné pro­cesy a je nevyhnutné správne ich ošetriť,“ hovorí Zuzana Rajčánio­vá. „Muzikoterapia je aj skvelým prostriedkom na tlmenie bolesti, pretože pri vnímaní hudby telo produkuje endogénne opiáty, ktoré pomáhajú bolesť zvládať. Vo svete sa muzikoterapia dokonca používa namiesto premedikácie pri jednoduchších operačných zákrokoch. Skvelo pôsobí aj pri zotavovaní po fyzických i psychic­kých traumách a veľké využitie má aj pri ľuďoch v bdelej kóme,“ rozpráva.

Toto je len časť hudobných inštru­mentov používaných pri terapii.

Telo, ruky a hlas

K centrum, ktoré funguje už de­väť rokov, malo pôvodne slúžiť ako voľnočasové centrum. „Na začiatku som si vôbec nevede­la predstaviť, že by sme hudbu a zvuk používali v intervenčnej práci ako hlavný terapeutický ná­stroj. V tom čase som však absol­vovala kurz bazálnej stimulácie, ktorý výrazne zmenil moje ďalšie smerovanie a súčasne som stále navštevovala detskú onkológiu. Jedno mladé dievča mi z vďaky darovalo gitaru. Priniesla som ju do centra a začali sme ju používať. S tou darovanou gitarou, s týmto jediným nástrojom, sme dokázali u detí zvládnuť ťažkosti, s ktorými sme si predtým nevedeli rady. Ab­solvovali sme prvé kurzy muziko­terapie a v každodennej práci sme zistili, aké úžasné veci sa dajú ro­biť s najjednoduchšími a zároveň najúčinnejšími nástrojmi, ktoré má človek vždy so sebou, a to sú vlastné telo, vlastné ruky a hlas,“ hovorí Zuzana Rajčániová. Hoci v K centre majú všetci pedagogic­ké alebo psychologické vzdelanie, k tomu, aby dokázali vo svojej prá­ci účinne využívať hudbu, viedla dlhá cesta. „Boli to roky hľadania informácií a súvislostí, zážitkovej práce, konfrontácie samých so sebou. Museli sme sa intenzívne vzdelávať. Spočiatku sme len po­zorovali, čo sa pri pôsobení hudby deje, ale mnohému sme nerozu­meli. Až neskôr, v každodennej praxi s pribúdajúcimi poznatka­mi, sme postupne zisťovali, ako táto terapia funguje na fyzickej, emocionálnej i psychickej úrovni a aké má ukotvenie v medicíne. Potom nám veci začali dávať zmy­sel a mohli sme pracovať oveľa cie­lenejšie.“

Mnoho detí, ktoré potrebujú muzi­koterapiu, má zriedkavé diagnózy.

Zvuk vo vode

„Vo svete je muzikoterapia etablo­vaná ako podporná, doplňujúca terapia vo viacerých medicín­skych odboroch. Využíva sa v ne­mocniciach, v psychiatrických liečebniach, v detských stacionároch i v hospicoch pri paliatívnej starostlivosti. Len u nás sa o nej vie pomerne málo. Niektorí ľu­dia si hudobné nástroje, ktoré pri práci využívame, dokonca spájajú so šamanizmom či s rôznymi ná­boženstvami. Vôbec to tak nie je. Hudba je univerzálna, prirodzená, je v nás. Nie je to žiadna mágia, ale jedno kúzlo vám ukážem,“ usmie­va sa Zuzana Rajčániová a napúš­ťa do himalájskej misky vodu. Keď misku rozozvučí, voda začne vplyvom zvukových vĺn prudko bublinkovať a prskať. „Fyzika,“ konštatuje terapeutka. Pre rodiny, ktoré vyhľadávajú pomoc muzikoterapeutiek, je však ich práca skutočným zá­zrakom. „Minule mi mamička jedného chlapčeka s ťažkým po­stihnutím povedala, že hoci jej synček nerozpráva, vie, keď má k nám prísť a dáva najavo, že sa teší. A po odchode je vždy oveľa pokojnejší a uvoľnenejší. Aj keď sme na jar museli robiť muziko­terapiu pre koronavírus len cez počítač, deti doma reagovali veľ­mi dobre. Hoci to nebolo presne to, na čo boli zvyknuté, poznali nástroje, pesničky a aj vďaka muzikoterapii sa v nezvyčajnej situácii cítili istejšie,“ hovorí Zuzana Rajčániová. Keď nás spolu s kolegyňou sprevádza hudobnou relaxáciou, doliehajú k nám nád­herné harmonické tóny a vibrácie, ktoré prichádzajú z rôznych strán a preskupujú sa ako príjemný prí­liv. Muzikoterapia deťom pomáha regenerovať a zlepšuje ich vníma­nie a komunikáciu. A na tejto ces­te ich sprevádza nádherná hudba.

MARCELA FUKNOVÁ FOTO: MIROSLAV MIKLAS, ARCHÍV Z. R.